Otužovanie a respiračný systém


S otužovaním pri mínusových teplotách je samozrejme spojené aj dýchanie chladného suchého vzduchu. Takýto vzduch by bol pre naše pľúca škodlivý a tak si ho naše telo musí upravovať. Keď dýchate chladný vzduch, drobné krvné vlásočnice na povrchu dýchacích ciest zahrievajú vzduch na teplotu tela a zároveň bunky, ktoré pokrývajú sliznice ho zvlhčujú. Takto upravený vzduch potom prúdi do pľúc. Avšak pretože slizničné bunky musia produkovať vlhkosť začnú byť časom dehydrované, podráždené a zapálené.

Ak je Váš dych krátky a ťažký, zahrievanie a zvlhčovanie vzduchu je pre Vaše telo oveľa ťažšie a  následne do Vašich pľúc môže prúdiť suchší a chladnejší vzduch ako je teplota tela. Takýto vzduch potom môže dráždiť  dýchacie cesty, pľúca a zapríčiniť ich stiahnutie.  Niektorým ľuďom môže spôsobiť aj námahov indukovanú astmu, ktorou často trpia športovci.

Pri športe, ako je otužovanie, je preto dôležité piť dostatok tekutín. Pokúste sa radšej dýchať dlhé hlboké dýchy a zvážiť používanie rúšky, ktorá pomáha ohrievať a zvlhčovať vzduch, ktorý vdychujete. https://wonderopolis.org/wonder/why-do-your-lungs-burn-when-you-run-in-the-cold

Poďme teraz na samotný vstup do ľadovej vody a jeho vplyv na náš dýchací systém. Smozrejme trénovaný otužilec má oveľa miernejší vplyv chladnej vody na svôj organizmus. Keďže studená voda odvádza teplotu približne 25-krát rýchlejšie ako vzduch, pri vstupe do takéhoto prostredia nastáva šok z chladu. Tento sa prejavuje snahou rýchleho nadýchnutia sa, môže ich byť aj viac po sebe.  Nastáva skrátenie a zrýchlenie dychu. V prvých 20 sekúnd sa 16 dychov za minútu mení na 75 dychov za minúnu a následne klesá na 40 dychov za minútu. Nastáva hyperventilácia čo je prebytok vzduchu v pľúcach. Človek začne dýchať hlboko a rýchlym tempom. Naviac má desivý pocit ako keby sa do pľúc nedostával dostatok vzduchu.  Ale do pľúc sa dostáva veľa kyslíka, zatiaľ čo v krvi klesá oxid uhličitý. Hyperventilácia ale nakoniec vedie k spomaleniu dychu pretože telo musí znížiť kyslík v pľúcach a zvýšiť množstvo CO2 v krvi. Panika však môže zapríčiniť ešte väčšie nekontrolované dýchanie a problémy ako závrat a zmätenosť. Preto po vstupe do ľadovej vody sa treba vždy upokojiť a začať pokojne a pomaly dýchať.

Vstup do ľadovej vody má samozrejme vplyv aj na Vašu schopnosť plávať a Váše zábery sa musia prispôsobiť k danému stavu. Svaly sa stávajú slabšími a napr. len pri 10 stupňovej vode silová schopnosť svalov je o 25% slabšia hneď po vstupe do vody. Neskôr nastáva triaška a koordinácia rúk a nôh sa vytráca. Toto spôsobuje ešte väčšiu námahu na svaly a dych. Naviac ihneď po vstupe do vody nastáva zúženie krvných ciev a kapilár na perifériách a to pre Vaše srdce znamená oveľa väčšiu záťaž, pretože musí pumpovať krv do celého tela cez zúžené cievy. V rukách a nohách je málo krvi a stávajú sa čím ďalej tým viac menej citlivé a ťažšie sa nimi pohybuje. Musíte vynaložiť väčsiu námahu pre ten istý výkon. Aj vďaka tomu Vaše srdce bije rychlejšie aby pumpovalo do svalov viac okysličenej krvi.  Samozrejme aby sa do krvi a svalov dostávalo viac kyslíka musíte dýchať rýchlejšie.

Rýchlosť dýchania je primárne regulovaná nervovým a chemickým spôsobom. Existujú dva nervové mechanizmy, ktoré ovládajú dýchanie. Jeden pre ovládané dýchanie a druhý pre automatické dýchanie. Automatické dýchanie je kontrolované samovoľnými nervovými signálmi z mozgu k nervom dýchacích svalov. Rýchlosť akou nervy posielajú impulzy je ovplyvnená koncentráciou kyslíka, oxidu uhličitého a kyslosťou krvi. V mozgu a srdci sa nachádzajú chemoreceptory vnímajúce množstvo kyslíka, oxidu uhličitého, a kyslosti v tele. Na tomto záklde potom modulujú rýchlosť dýchania aby kompenzovali nezrovnalosti v rovnováhe týchto chemikálií. Príliš veľa oxidu uhličitého, prekyselenie a príliš málo kyslíka zapríčiní zvýšenie rýchlosti dýchania a naopak. Chemoreceptory pre CO2 sú oveľa citlivejšie ako O2 chemoreceptory a tak už malé zmeny CO2 vytvárajú zmenu v rýchlosti dýchania. Rýchlosť dýchania je regulovaná aj receptormi, ktoré snímajú roztiahnutie pľúc. Ak sú pľúca nafúknuté príliš, rýchosť dýchania sa spomalí. Receptory snímajúce tlak krvy v aorte a karotide - krčnej tepne tiež ovplyvňujú rýchlosť dýchania.

Sliznice a chlad

Sliznice respiračného traktu sú pokryté hlienom. Tento nás ochraňuje proti choroboplodným baktériam a vírusom. Počas otužovania sa naše sliznice ochladia čo zapríčiňí zhustutie hlienu pokrívajúceho sliznice. Zhustnutý hlien nepokrýva sliznice riadne a necháva viac odhaleného priestoru pre patogény.

Nastáva aj spomalenie pohybu riasiniek. Riasinky pokrývakú sliznice dýchacích ciest. V nose napríklad posúvajú hlien do prehĺtacích ciest. V dolných dýchacích cestách zas proti smeru gravitácie posúvajú hlien smerom nahor. Keďže sa vplyvom chladu činnosť riasiniek spomalí, hlien-sopel upcháva nos a vyteká von.

Pomocou pravidelného otužovania si pravidelne ochladzujeme sliznice a telo sa musí tomuto stavu vedieť prispôsobovať. Zároveň aj sliznice musia reagovať na zmenu teploty. Pravidelným otužovaním sa sliznice učía ako sa majú správať v chlade, pri zmene teploty a byť odolnejšie voči respiračným chorobám.