Prečo som začal s otužovaním

S  otužovaním som chcel začať už ako teenager. Mal som zdravotné problémy s hnisavými mandľami a niekto mi povedal, že na takéto problémy je dobré otužovať sa. Dokonca som raz v TV videl otužilca, ktorý to odporúčal ako najlepšiu liečbu.  Síce mi to nedávalo zmysel, ale keďže som to počul z viacerých strán tak som si povedal, že to vyskúšam. Avšak najväčšia prekážka aby som to začal, bola vždy moja teplomilná povaha. Občas som sa pokúšal sprchovať studenou vodou, ale vydržal som tak maximálne 2 týždne, a nakoniec pocit utrpenia z chladnej vody ukončil tieto pokusy. Nikdy som akosi v tom nevedel vydržať a pokračovať.  Takéto pokusy neboli časté, ale ak aj boli vždy moja zimomravosť zvíťazila. Už len pri pomyslení na studenú vodu v sprche ma striasalo a radšej som si pustil teplú vodu. Veď teplá voda ma pekne vyhriala, tak načo sa týrať studenou vodou. Dokonca aj v lete, keď bolo horúco som mal problémy vstúpiť do vyhriatej vody v jazere. 

Moje problémy s mandľami pokračovali a keďže som si ich nedal vybrať stal sa z nich nevyliečiteľný chronický problém. Keď ma jedno obdobie začali bolieť tak som jednoducho išiel k obvodnému lekárovi. Lekár mi urobil výter a našiel mi tam zlatého stafylokoka a kvasinky. Nakoniec to vyriešil tak že ma nadopoval antibiotikami nielen v tabletkovej ale aj v tekutej forme.  Mandle prestali bolieť ale chronické ostali stále. 

Moja obranyschopnosť však nebola vôbec dobrá. Aj keď som nebol permanentne chorý tak vždy keď som mal chrípku tak som musel mať antibiotiká.  Takisto som mal často herpes a o zubnom kaze ani nehovorím. Neskôr som začal mávať často kurie oká  a po návrate z Anglicka sa u mňa prejavili kožné plesne. Dokonca ma začali bolieť aj kolená, hlavne keď mala byť zmena počasia.  Neskôr som začal mávať akési stavy oslabenej imunity a vyzeralo to tak, že vždy keď som prechladol tak na druhý deň som sa zobudil s akýmsi divným stavom vyčerpanosti. Pravdepodobne tieto stavy mal na svedomí akýsi vírus, alebo to bol možno výsledok chorých mandlí. 

Jedného letného dňa som v robote chytil silnú virózu a mal som dosť vysoké teploty. Samozrejme som išiel lekárovi a ten mi dal antibiotiká, ale ešte predtým mi dal urobiť krvné testy a tam mi našiel že mám anémiu a tak ma poslal na  hematologické oddelenie. Na hematologickom oddelení mi našli normocytovú anémiu a poslali ma ku gastroenterológovi a urológovi. Urológ nič nenašiel. A na gastre mali najbližší voľný termín až koncom októbra.

Medzitým sme išli s priateľkou do Chorvátska, bol september a more tam bolo ešte teplé a tak sme si ho užili. Avšak neustále som premýšlal nad mojou anémiou a nejak som si to všetko prepojil s mojou slabou obranyschopnosťou a virózou a povedal som si, že s tým musím niečo robiť. Na konci dovolenky bolo more už chladnejšie, ale pokračovali sme v plávaní. Keď sme prišli z dovlenky bol už 15. september a na Slovensku ešte poniektorí ľudia chodili plávať na jazerá. Vtedy sme si povedali, že aj s ohľadom na moje zdravie budeme pokračovať v plávaní aj my.  Teplota vody klesala a klesala a ludia už plávali len sporadicky, ale my sme pokračovali ďalej. Samozrejme som začal mať pochybnosti či nemôžem nejako vážne ochorieť napr. zápal plúc, alebo niečo iné. Ale povedali sme si, že to vydržíme až pokial by sme sa necítili zle a až vtedy by sme skončili. Ale nič zlé neprichádzalo a tak sme pokračovali ďalej, aj keď sme už boli atrakcia pre ľudí prechadzajúcich sa na brehu.

Moje otužovanie vyzeralo nádejne, ale ešte som musel navštíviť gastro lekára. Gastroenterológ mi našiel 3 afty v oblasti terminalneho ilea tenkého čreva, čo spolu s normocytovou anémiou bol typický príznak vyskytujúci sa u Crohna a tak som skončil s podozrením na túto chorobu. Dali mi urobiť testy na kalprotektin a poslali ma objednať sa na CT.  Nanešťastie CT bolo preplnené  a tak ma objednali až o 2-3 mesiace neskôr.  Tá predstava že budem musieť žiť s touto chorobou bola strašidelná.  Začal som sa zaujímať čo všetko pomáha pri zmiernení príznakov MS Crohn. Našiel som anglický článok ako plávanie v chladnom v oceáne zlepšuje Robovi Starrovi jeho Crohnovu chorobu a to ma ešte viac utvrdilo v tom, že musím pokračovať  v otužovaní ďalej.

Moja priateľka na moje prekvapenie si otužovanie tiež oblúbila a pokračovala spolu so mnou.  Popritom sme samozrejme čítali rôzne články o otužovaní, kde sme sa dozvedeli veľa zaujimavých informácií. Taktiež som prestal piť alkohol, začal vyrábať domáci kefír a stravovať  sa zdravšie. Našťastie sa pri CT vyšetrení u mňa MS Crohn nepotvrdil ale to už bol február a my sme boli na dobrej ceste dokončiť prvú otužileckú sezónu. Potvrdilo sa mi, že všetko zlé je na niečo dobré a strach z choroby ma donútil prekonať samého seba a pokračovať v zimnom plávaní.

ďalej >> moje prvé dve sezóny a chyby pri otužovaní

<< späť do menu